Špania Dolina je starobylá banícka obec v okrese Banská Bystrica, v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v nadmorskej výške 728 metrov nad morom, v západnej časti Starohorských vrchov v doline Banského potoka. K 31.12. 2020 sa uvádza 218 obyvateľov obce. Obcou preteká Banský potok. Obec sa nachádza iba 14 km od centra Banskej Bystrice. Patrí do regiónu Horehronie. Región patriaci v minulosti do Zvolenskej župy je v súčasnosti vymedzený okresmi Banská Bystrica a Brezno. Nachádza sa v strede Slovenska v Horehronskom podolí, ktoré je súčasťou Zvolenskej kotliny, od prameňa Hrona až po Hronsek, kde končí okres Banská Bystrica.
Terajší názov obce pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina. Oblasť Španej Doliny sa v písomných prameňoch uvádzala pod názvami: Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. V latinčine mal názov obce podobu Vallis Dominorum, po maďarsky Úrvölgy.
Hovorí sa, že keď štrngajú kneple, je to krásna špaňodolinská hudba. V Španej Doline sa paličky nazývajú kneple a paličkovaniu sa hovorí kneplovanie, ako jeden z dôkazov nemeckého vplyvu. Po nemecky Klöppeln značí paličkovanie, Klöppelspitzen je paličkovaná čipka, Spitzenklöpplerinnen sú paličkárky, der Klöppelbrief je predloha na paličkovanie, der Klöppel je palička.
Pôvod špaňodolinskej čipky siaha až do 16. storočia a z veľkj časti bola ovplyvnená nemeckou baníckou kolonizáciou. Miestne ženy – čipkárky, však zvyknú hovoriť, že paličkovať v Španej Doline sa začalo v 18. storočí vďaka cisárovnej Márii Terézii, ktorá chcela pomôcť obyvateľstvu, keď sa banská ťažba dostala do hlbokej krízy a narastala nezamestnanosť. Cisárovná vraj poslala do osady ženy z Viedne, ktoré tu učili paličkovať. Čipky si postupne v osade začali prispôsobovať. Produkcia čipiek v baníckych obciach bola obrovská. Už v 18. storočí sa ich predajom zaoberali obchodníci z 21 pohronských dedín. V polovici 20. storočia boli vykúpené čipky od 93 čipkárok zo Španej Doliny za pol roka v hodnote pol milióna Kčs.
Miestne čipkárky predávali svoje čipky na okolitých jarmokoch, alebo ich dávali na predaj podomovým obchodníkom – flagnárom a flagnárkam, resp. čipkárom a čipkárkam, ktorí okrem iného tovaru predávali špaňodolinské a starohorské čipky nielen po celom Uhorsku, ale aj za jeho hranicami. V minulosti sa názvom čipkárka – čipkár neoznačovali len tí, čo čipku vyrábali, aj tí, čo ju predávali. Traduje sa, že vtedajší panovník poveril listinou občanov obcí: Medzibrod, Ondrej, Brusno, Ráztoka, Lučatín podomovým obchodom s čipkami. Tak dostali názov podomoví obchodníci – čipkári. Toto pomenovanie im zostalo až do roku 1950, keď režim v povojnovom Československu súkromné podnikanie zlikvidoval.
Hovorí sa, že v minulosti sa paličkovalo – kneplovalo – takmer v každom dome v Španej Doline. Čipky tu vyrábali aj pre niektoré okolité regióny, napr. Horehronie, kde paličkovanie nebolo rozšírené. Tieto čipky boli vždy robené tak, aby farebnosťou zodpovedali jednotlivým krojovým súčastiam, typickým pre tú ktorú obec. Napr. typická oranžovaná a žltá čipka s obťahovačkou na detvianskych krojoch. Podobne čepcová čipka, ktorá sa našívala na predničku čepcov v Heľpe, Pohorelej, Polomke, Bacúchu (ten ale ešte patril do Zvolenskej župy) či Závadky nad Hronom, tak isto aj v Telgárte, Šumiaci a Vernáre na gemerskom Horehroní ( všetky tieto najvýchodnejšie horehronské obce okrem Bacúcha patrili do Gemersko-Malohontskej župy).
Okrem banskej činnosti, ktorá bola pre baníkov, málo výnosná, miestne obyvateľstvo si privyrábalo ťažbou a spracovaním dreva, ženy aj paličkovaním povestných špaňodolinských čipiek. Paličkovanie sa stalo významným zdrojom obživy. V roku 1883 tu bola otvorená aj škola paličkovania, ktorá fungovala do roku 1909. Druhá škola paličkovania tu bola v rokoch 1942 – 1946.
Múzeum v Klopačke r. 2008
U p. Malajovej r. 2005
Kaplnka r. 2004
Múzeum v Klopačke r. 2008
Budova baníckej strážnice – klopačky pripomína aj dnes slávne obdobie špaňodolinského baníctva. Klopačka slúžila na zvolávanie baníkov do šachty, a bola aj sídlom banského inšpektora. Dnes sa v nej okrem penziónu s reštauráciou, kde sa môžu ubytovať obdivovatelia starobylej baníckej obce, nachádza aj malé súkromné múzeum zoznamujúce návštevníkov s jedinečnou špaňodolinskou paličkovanou čipkou.
Výskum 1
Unikátny výskum slovenskej paličkovanej čipky previedla vtedy ešte mladá, 25-ročná paličkárka z Čiech, Marie Serbousková. Bolo to krátko po skončení 1. sv. vojny, v rokoch 1920-1921 a ona cestovala sama po Slovensku. Zachovalo sa množstvo materiálu, ale výsledky výskumu sa Márii Serbourskovej nepodarilo nikdy ucelene publikovať. Zaznamenala stovky názvov čipiek, názvy jednotlivých prvkov ale žiaľ, bez pripojeného vyobrazenia. Jej ručne písané zošity sú uložené v zbierkovom fonde Múzea krajky vo Vamberku. Jednými z miest, ktoré navštívila, boli staré banské osady Staré Hory a Špania Dolina, vo vtedy ešte existujúcej Zvolenskej župe.
Tam zaznamenala výrobu paličkovanej čipky takto:
– paličkujú sa tradičné mnohopárové čipky bez predkresleného vzoru,
– čipka sa nazýva partičke a paličkovať čipku sa hovorilo, že idú robiť partičke,
– typické pre čipku boli buď farebné nite alebo hrubšie biele nite, ktoré sa nazývali šnúrke, a tie tvorili vzor,
– farebné čipky sa volali farbisté partičke,
– farbisté partičke sa robili na predaj do Detvy na kroje
– ako uvádza Mária Serbousková, farbisté partičke … užívají do oplécek na Dětvě „děuky aj ženičky“ a to po 1 rífu (75 cm) do jedněch – pro děti po ½ rífu. Slobodné nosí „partičke živých tónů z pamoku a málo jen a to ještě ve všední dny z cveránu. Vydané nosí z cveránu aj zo surového cveránu“, Vedle do oplécek všívají se do úmrtních plachet pro nebožtíky.
– kombinovali sa biele alebo prírodné (režné) odtiene s výraznými farbami ako oranžová, žltá, zelená, červená,
– paličkovalo sa buď z bavlny, ktorá sa označovala ako pamok, alebo ľanové nite, ktoré sa označovali ako cverán,
– používalo sa asi 25 – 32 párov pri paličkovaní.
Výskum 2
V roku 2008 vykonala terénny výskum v Španej Doline Bc. Martina Rejzlová, pre svoju magisterskú prácu s názvom Srovnávací studie českého a slovenského krajkářství na příkladu Vamberecka a Špania Doliny. Na str. rozoberá paličkovanie v Španej Doline a na str. 40 uvádza rozhovor s pani Máriou Malajovou, tamojšou čipkárkou.